BUSINESS TALK

playboy-slovakia

Zo Siete neodišiel. Chce ju vytiahnuť späť hore.

Nedávno ste sa stali predsedom strany Sieť. Neviem, neviem, či sa je čím chváliť...
V poslednom čase sa mi prihodilo zopár až ťažko uveriteľných vecí. Tento rok som oslávil päťdesiatku a namiesto toho, aby som sa venoval energetike, v ktorej som pôsobil, relaxoval na chalupe, venoval sa deťom, žene, hrával hokejbal s kamarátmi, chodil lyžovať a poľovať, tak som dostal od života viacero nečakane zaujímavých darov. Najskôr som sa stal ministrom. Ani som sa poriadne nerozbehol a už som podával demisiu. A aby toho nebolo málo, členovia Siete sa rozhodli, že nechcú za predsedu politika ale manažéra - mňa. Vidíte, aj v päťdesiatke môžu človeka primäť k zásadným postojom výzvy, ktoré dovtedy nečakal a môže sa rozhodovať, či sa ich chopí alebo nie. Preto hovorím, že na tieto narodeniny nikdy nezabudnem.

Náhodou z toho vyplýva niekoľko dobrých správ. Napríklad sa opäť raz podarilo manažérovi dostať medzi politických dinosaurov. Povedzte, ako to v tom ich svete vyzerá? Koľko z tých politických nominantov by prežilo aspoň deň v súkromnej firme?
V reáli to až také komické, ako sa to snažíte zľahčiť, nie je. Ministerstvo je zásadne iný organizmus ako firma. Všetko tam dlho trvá, na čo napokon doplácajú ľudia. Tým zostáva čo? Čakať. Čakajú na všetko. Napríklad aj na to, kým sa mašinéria rozbehne a cez nekonečné množstvá firiem napokon postaví pár kilometrov diaľnic, ktoré tu mali byť už dávno. Sme v dvadsiatom prvom storočí a Slovensko nemá skompletizovanú základnú infraštruktúru. Práve kvôli tomu sa v mnohých regiónoch nedokáže rozhýbať biznis. My nemáme neschopných podnikateľov, my máme neschopný štát! Naň doplácajú ľudia, firmy, cestovný ruch, regionálny rozvoj, všetko a všetci. Štátom hýbu komplikované procesy, ktoré by vo svojej firme nezniesol nijaký podnikateľ a navyše v ňom chýba kompetenčná kontinuita, a teda odbornosť. Ak sa po každých voľbách vymenia všade všetci od ministra až po vrátnika, a každý sa to začína celé učiť odznova, tak to potom tak aj vyzerá. A ak sa pokúsite riadiť rezort tak, ako firmu, tak sa stávate významne nesúrodým prvkom v celej tejto štátnej mašinérií.

To ste na tom ministerstve dopravy ozaj nemohli vydržať dlhšie a trošku tam urobiť poriadok? Pozrite sa na vašich bývalých kolegov okolo Andreja Hrnčiara. Nemohli ste si od nich vziať príklad? Ešte sú tam... Teraz ste ma rozosmiali.
Andrej Hrnčiar je prototypom politického dinosaura. On bude zelený, červený aj fialový, ak chcete, len nech zostane v hre. To sú presne tí ľudia, na ktorých tento štát dopláca. Mesto Martin je v nútenej správe a namiesto toho, aby sa zamyslel, či mu k tomu ako primátor nepomohol, sedí si pokojne ešte na vyššej stoličke - v parlamente. Ak máte v sebe trochu morálky, tak sa musíte tešiť, že medzi takých ľudí nepatríte.


Jednou z dlhoročných exministrových záľub je námorný jachting.


Vy si myslíte, že tým ľuďom nešlo o sklamanie z Radoslava Procházku?
Preskupovanie v Sieti, ktoré sa po voľbách udialo, bolo klasickým politickým obchodom. Ad absurdum by sme mohli pokojne, na základe nejakých jasne definovaných parametrov, vybrať generátorom náhody 150 ľudí do NR SR, postaviť ich do radu, rozdeliť ich sponzorom, a tak začať pracovať v ďalšom volebnom období. Bolo by to presne to isté, čo sa skrytým spôsobom deje dnes, akurát by sme konečne vedeli, kto za koľko a koho kope a všetko by bolo priehľadné a najmä riadne zdanené.

Vtipkuje sa tak na účet istej bývalej predsedníčky istej strany, že ňou vymenili jej predchodcu preto, lebo bola lacnejšia. Údajne sa cez ňu vraj výhodnejšie presadzovali veci.
Aj to, že tam dlho nevydržala má svoju vypovedaciu hodnotu. Ak to naozaj bolo tak, tak zjavne tento cenový dumping niekomu nevyhovoval a tým pádom sa tiež stala nesúrodým prvkom v systéme. Neviem, kam sa Slovensko uberá, ale ak by to takto malo ísť ďalej, tak ten generátor náhodných poslancov začnem pokladať za dobrý nápad.

V čom sa podľa vás odlišuje biznis od politiky?
V biznise znamená podanie ruky dohodu a v politike je podanie ruky len dôvodom pre niečo, čo chce niekto dosiahnuť v ten okamih.

Aké vlastnosti by mal človek mať, aby v slovenskej politike prežil?
U nás prežívajú názoroví chameleóni a králi pretvárky. A pri tom by to mal byť úplne opačný človek. Ten, čo podaním ruky podpisuje kontrakt, je racionálny a rozhoduje sa na základe faktov a nie pocitov alebo vlastných výhod. Ale systém je tak pokrivený, že takýto človek v ňom nemôže prežiť a ak predsa len, tak s ťažkosťami. Predstava ľudí o vrcholových politikoch je dlhodobo nenaplnená, preto sú z politiky znechutení.

A čo s tými, čo teraz máme? To máme naozaj čakať, kým postupne vymrú, ako tie dinosaury?
Keby som mal na to patent, tak ho realizujem. Nemám ho. Zamyslime sa, o čom je dnes politika? O konflikte. A v konfliktoch najviac vynikajú konfliktní ľudia. Ľudia pokojní a rozvážni musia mať sakra vysoký cieľ, aby medzi tých konfliktných vstúpili a dobrovoľne tak narušili svoj pokoj. Mne by stačilo, keby začala v politike platiť aspoň elementárna slušnosť a pragmatizmus v rozhodovaní o spoločných peniazoch.

Teraz ste zase rozosmiali vy mňa. Slovák volí rád bojovných a samoľúbych samcov a nie racionálnych "slušákov".
Nemyslite si o ľuďoch, že sú hlúpi. Iba majú trochu problém sa v politike orientovať. Problém je, že cez všetky lacné, populistické a hlavne konfliktné predvolebné deklarácie jednotlivcov zanikajú skutočné programové hodnoty, ktoré by práve mali byť tým hnacím motorom politických strán. Výsledkom je potom to, že do parlamentu sa dostane skladba podivných osobností a nesystémových skupín, s ktorými si iba ťažko dokážete predstaviť pragmatický politický výkon pre ľudí na Slovensku. Ale to vôbec neznamená, že som stratil nádej na zmenu. Vkus a nálady ľudí sa stále menia a ja som presvedčený, že raz už predsa musí prísť rad aj na slušnosť a odbornosť v slovenskej politike, a že ten čas je blízko.

Je politika vôbec platformou pre presadzovanie morálnych hodnôt?
Dnes rozhodne nie. Skôr mám pocit, že čím agresívnejšie, konfliktnejšie a neohrabanejšie správanie, tým lepšia živná pôda pre získavanie politických bodov. Ale ľudia sú už unavení, a tak, ako som už spomínal, verím, že nastal čas, že do politiky bezprecedentne musí vstúpiť slušnosť, korektnosť a odbornosť. V opačnom prípade bude mať Slovensko vážny problém s kreditom nielen v Európe, ale aj vo svete.

Láka vás svet biznisu? Chcete sa vrátiť k riadeniu nejakého podniku?
Celý svoj aktívny pracovný život som pôsobil v prostredí biznisu, firiem a korporácií. Je to prostredie, ktoré poznám a určite sa tam jedného dňa chcem vrátiť. V tejto chvíli je však mojou prioritou stabilizácia Siete a nastavenie správnych parametrov a procesov na jej resuscitáciu.

Existuje niečo, ako prototyp úspešného manažéra? V čom sa líšia úspešní manažéri od tých menej úspešných? V čom, podľa vás spočíva úspech a je možné ho "objektívne" merať?
Neviem či existuje prototyp úspešného manažéra, ale ak robíte niečo srdcom, veríte tomu, čo robíte a je to na vás aj poznať a ak to dokážete ešte aj dobre komunikovať, tak máte spolovice vyhrané. Hovorí sa, že "kto horí, zapaľuje," takže ak ste dostatočne zapálený pre myšlienky, ktoré chcete presadiť, motivovať ostatných je oveľa jednoduchšie. V biznise zvyčajne platí, že merateľnosť úspechu sa zakladá na jasne definovaných a merateľných kľúčových parametroch, ako je profit, návratnosť investícií, cash-flow, atď. Ale, ak okrem všetkých týchto nutných podmienok si vás ľudia vo firmách pozitívne pamätajú aj po rokoch, ak s vami aj naďalej chcú komunikovať, ak stále vedia oceniť firemnú kultúru, ktorú ste priniesli, tak potom ste úspešný manažér.

Máte ešte nejaké nesplnené želania, alebo sny?
Ľahšiu otázku nemáte? (Smiech) Určite mám ešte veľa želaní a snov. Podľa mňa by človek nikdy nemal prestať snívať. Je to akýsi motor, ktorý posúva ľudí ďalej. Pridám jeden citát na záver od amerického prezidenta Kennedyho: "Problémy sveta nemôžu vyriešiť skeptici a cynici, ktorých obzory sveta sú obmedzené viditeľnou realitou. Potrebujeme mužov a ženy, ktorí dokážu snívať o veciach, ktoré ešte nikdy neboli."